Marlet 3

Ubytovala som sa v krásnom, malom prírodnom domčeku, ktorý bol v strede malebnej prírody, medzi ďaľšími asi dvadsiatimi podobnými domčekmi. Bola to malá dedinka, v ktorej sa to len tak hmýrilo deťmi hrajúcimi sa s tými najjednoduchšími hračkami aké som kedy videla. Lopta zo starých tričiek, tenisové rakety z palice a dosky uviazanej na jej konci nejakou šnúrkou. Čistá jednoduchosť. Neviem si ani predstaviť, ako by sa deti u nás hrali s takými hračkami. Dani ma v jednom momente vytrhla z mojej nepochopiteľnej dedukcie. "Marlet, poď, pôjdeme sa pozrieť na okolie Tvojho nového domova." Nasadli sme do jeepu, ktorého farba bola prispôsobená samotnej prírode. Nečakane k nám naskočil aj Mark. "Musím vám robiť sprievod, veď okolie je pre dve, tak krehké ženy ako Vy, predsa len nebezpečné." Neviem, či bolo vidieť moju radosť v očiach, ale musím priznať, že mi Markova prítomnosť nebola ani trocha nepríjemná. Bol to taký typ muža, ktorý vás hladí už len pohľadom na vás. Teším sa na moment, keď budem mať možnosť zažiť, aké je jeho hladenie rukami. Ale nie, nemôžem. Prišla som sem, aby som zabudla na to, čo bolo a aby som našla nový smer môjho života. Nechcem byť jednou zo žien, ktorá na starú lásku zabúda novou. Nie, to neurobím. To si Mark nezaslúži. Začala som sa venovať deťom z dedinky, učiť sa s nimi, hrať sa s nimi, učili sme sa spolu tvoriť, spoznávať prírodu. Naučila som sa od detí minimálne toľko, koľko oni odomňa. Tie chvíľe som si neskutočne užívala. Napĺňali mi srdce radosťou a môj život zrazu začínal mať zmysel, ktorý mu chýbal už dávno. ............

                                                                                                                                   pokračovanie Marlet 4

© Hanka Kronauerová - Elibet