Slnko a mesiac 2
.... bolo potrebné si dopodrobna prejsť všetky prípadné nezrovnalosti. Nie preto, že by som to nevedela aj bez neho, ale čoraz častejšie som chcela počuť jeho hlas, vnímať tón a farbu ktorou znel. To tajomno ma privádzalo do šialenstva. Raz večer keď som sedela v práci dlho do tmy, otvorili sa dvere a vošiel Boris. Moje srdce bolo ako na pretekoch, nevedelo či má odštartovať alebo ostať stáť na rozbehovej rovinke. "Krásny večer Lucia, máte ešte toho veľa dnes?" V tom momente som automaticky vyprskla, "Hej, ešte ma čakajú vaše prípady. No nebude na škodu, ak mi s nimi pomôžete!" Boris na mňa vrhol potešený pohľad a postavil sa rovno za mňa. Chytila som do rúk zložku jedného jeho prípadu, no zrazu som pocítila na ramenách jeho ruky. V tom momente mi zložka vypadla z rúk, prsty prestali cítiť a začala som vnímať až príliš tesnú blízkosť jeho pier. Vôbec som neprotestovala, na tento moment som čakala od prvej chvíľe, ako sa nám stretol pohľad. Ten moment, kedy mi jemne hladil vlasy bol tak vzrušujúci, že som sa nedokázala ani pohnúť zo stoličky. Čakala som len na moment, kedy si ma otočí k sebe a moje pery ovlaží nežným bozkom, aby aspoň trocha rozpustil to zamrznutie zo vzrušenia, ktoré mnou v tej chvíli pretekalo. Jeho dotyky boli ako pohľadenie nežným vánkom, ktorý sa postupne vzďaľoval. Decentne ma na perách pošteklil sladkým bozkom a sadol si vedľa mňa. V tú chvíľu som mala premýšľať nad niečím iným, ako nad ním? To sa naozaj nedalo, aj keď som sa snažila byť nad vecou, moje vnútro kričalo "Vezmi si ma a pomiluj. Dokonči to, čo si začal a neprestávaj, pokiaľ nebudeme v jednej vlne súzvuku našich tiel." Ale skutočnosť bola iná. Otvorila som zložku znova a začali sme preberať podrobnosti prípadu. Ak by niekto prišiel do miestnosti, cítil by pulzujúcu atmosféru našej túžby a vo vzduchu neopísateľný chtíč oboch nás. Boris ma svojim zdvorilím správaním a túžobným pohľadom rozpálil do takého stavu, že som mala chuť sa mu oddať hneď teraz a celá. No nejaká zvláštna sila mi hovorila, že nemôžem. Neviem prečo, ale poslušne som čakala na moment, kedy si ma vezme on sám. Nežne, no zároveň trocha dominantne a dá mi pritom najavo, že som pre neho jedinečná.....
pokračovanie neskôr
© Hanka Kronauerová - Elibet