Smiem? 1

Človek si jednoducho žije svoj bežný život, o ktorom si myslí, že krajší už nemôže byť. Je presvedčený, že má všetko, po čom túžil. Že sa mu splnilo každé jedno prianie a tajná túžba. No nastane moment, kedy mu do života vstúpi osoba, ktorá mu pomôže uvedomiť si, že je ešte veľa toho, čo mu v živote v podstate chýba. Že jeho život je len obmedzená skratka, ktorá nevyužíva celý potenciál ciest, ktoré sa mu počas života ponúkajú. Je len na človeku, či sa rozhodne vykročiť zo zabehnutej koľaje a naučí sa príjmať  všetky možnosti bytia.

... Začala som navštevovať hodiny spoločenských tancov, je to niečo, čo potrebuje nielen moje telo, ale aj duša. Prihlásila som sa sama, bez partnera, nakoľko sa doposiaľ ten pravý nenašiel. Nebol na to čas a ani som nechcela nechať iného človeka, aby ovplyvňoval moju slobodu bytia. Lektorka bola veľmi milá, volala sa Janka a bola vo veku asi mojej mamy. "Vítam vás na prvej hodine spoločenských tancov, kde sa naučíte nielen tancovať, ale aj žiť s hudbou v tele", toto boli Jankine úvodné slová. Bolo nás tam presne šesť. Ja a ďaľšie dve, mne vekovo veľmi blízke dievčatá a traja celkom symatický muži, asi stredného veku. "Ahoj, som Luke a bude mi veľkou cťou, ak ma budete sprevádzať týmto tanečným kurzom. Smiem prosiť?" Priznám sa, zarazila ma tá otázka, pretože som si ani vo sne nepredstavovala, že ma osloví taký typ muža ako je Luke. Ja som typ ženy, ktorá si nepotrpí na viazanú eleganciu, ale na pohodlnosť a vzdušnosť v obliekaní a v živote nevynímajúc.  A on? Na prvý pohľad elegantný, usporiadaný a  vyšportovaný muž, ktorý každým jedným gestom dával najavo svoju galantnosť voči ženám a slušnosť zároveň. Košeľa krásne vyžehlená, topánky vyleštené, čerstvo upravený účes za neho prezradil, že práve pred kurzom navštívil svojho barbera. Pripadal mi ako muž, ktorý má doma svoju manželku a chce sa naučiť tancovať len preto, aby sa predviedol na oslave ich porcelánovej svadby. Slušne som Lukovi odpovedala. "Samozrejme, že Vás môžem sprevádzať. Teší ma, Táňa. Budem rada, ak si budeme tykať, predsa sa nám bude lepšie spolu tancovať." Nejak to zo mňa automaticky vybehlo. Úplne bez rozmyslu. Až potom som si uvedomila, že by som mohla byť Lukovou dcérou a ja som ho požiadala o tykanie. Na moje prekvapenie to prijal. "Teší ma, som Luke." Po podaní ruky na znak predstavenia, mi na perách od Luka pristál jemný bozk, ktorý bol niečim zvláštny. Bol......

                                                                                                                                                          pokračovanie 15.1.2024

© Hanka Kronauerová - Elibet