Smiem? 2

...to bozk muža, ktorý Vám ním chce dať najavo svoju veľkú náklonnosť. Tvárila som sa, že som si to nevšimla a zaradila som sa do dievčenského radu, ktorý Janka vytvorila v tanečnej sále. "Dámy napravo a páni naľavo. Teraz si vás rozdelím a v tomto zložení budete tancovať počas celého kurzu." Luke sa postavil v pánskej rade oproti mne, ako keby tušil, že postavenie bude parameter na rozdelenie párov. Prvá lekcia bola o vzájomnom predstavovaní a o spoznávaní našich aktuálnych vedomostí o tanci. Predstavovanie som začala ako prvá. "Srdečne vás všetkých zdravím, volám sa Táňa. Dôvodom, prečo som sa prihlásila na tento kurz je moje telo a duša zároveň." V momente, ako som dopovedala tieto slová, zacítila som na sebe pohľad, ktorý bol zvláštne zvedochtivý. Po kole predstavovania sa zrazu zo starého gramofonu ozval praskavý zvuk. Prvým spoznávacím tancom bolo Tango. Tanec plný vášne, zvodného zvádzania, tesného držania, ktoré mu dodáva ešte väčšiu zmyslenosť.  No to, čo sme predvádzali na parkete my, sa z väčšej polovice, ani len nepodobalo na Tango. "Chrbát spevniť, vyrovnať ruky. Dajte viac energie a istoty do každého kroku. Nezabudnite, pro každej otočke, vzájomný pohľad partnerov do očí." Po celej tanečnej sále zneli slová trénerky a miestami boli hlasnejšie ako samotná hudba, pretože sa silou mocou snažila prekričať nielen hudbu, ale aj náš hlasný smiech. Pohľad na nás, bol viac ako komický, keď sme viac ako na parkete, krokovali na topánkach svojich partnerov. Spoločný tanec s Lukom, ak sa to tak dá vlastne nazvať, bol v skutku príjemný. Uvoľňujúci, plný smiechu, dobrej nálady a milých momentov, kotré nás oboch naplnili dobrou náladou. Dnešná hodina tanečného kurzu sa blížila ku koncu. Janka nám na koniec dala ešte zopár rád, tipov a motivačných slov, ako sa správne naladiť na tanečnú vlnu, nie len na parkete, ale aj mimo neho. "Tanec nie je len o parkete a o krokoch. Tanec je aj o srdci, o vzájomných pocitoch dvoch ľudí a o ich energickej vlne, ktorá im dovolí preniesť každý jeden impulz srdca na parket. Nezabúdajte na tieto slová." Týmito slovami sa Janka s nami rozlúčila a všetci sme sa pomali roztrúsili, každý svojim smerom. No mojim smerom som nešla len ja, ale zhodou okolností aj Luke. Naša cesta viedla tichými uličkami starého mesta, kde patina starých domov vytvárala úžasnú atmosféru. Vo všetkej počestnosti ma odprevadil až po dvere môjho domu. S úsmevom sme sa rozlúčili a popriali si dobrú noc. Zatvárala som dvere s jemným chvením a zmiešanými pocitmi, ktoré vo mne Lukova prítomnosť vyčarila. Začalo mi hlavou víriť veľa myšlienok a jednou z nich bola aj ..........

                                                                                                                                                  pokračovanie 16.1.2024

© Hanka Kronauerová - Elibet