Smiem? 3
myšlienka, že by som zatvorila dvere nie pred Lukom, ale za ním. "Nie, to ma nesmie ani napadnúť, veď predsa neviem, či naozaj nechodí na kurz práve preto, že chce svojej manželke urobiť radosť na výročnom večierku ich svadby." Rýchlo som túto myšlienku vypustila z hlavy a vrátila som sa na pevnú zem. Po hodine tanca som bola tak vyčerpaná, že som si chcela dopriať poriadne horúci kúpeľ, vonné sviečky s vôňou santalového dreva a meditačnú hudbu. V takejto atmosfére som strávila asi hodinu. Zavrela som oči, ponorila sa pod vodu a vnímala som len svoj dych a bitie srdca. Jeho rýchlosť sa začala stupňovať práve v momente, keď mi myšlienky padli na dnešnú prvú hodinu tanca. Rýchlo som sa vynorila a snažila sa myšlienky pustiť na inú vlnu. Premýšľala som nad tým, kam pôjdem na víkend. Rozhodla som sa, že turistika bude tento víkend to pravé. Privedie ma na iné myšlienky, spoznám zasa ďaľšie malebné miesta a aspoň sa budem môcť zasa trocha pohnúť v mojom projekte, ktorý sa zaoberá ochranou životného prostredia. Víkend ubehol ako voda, týždeň začal preberať svoju vládu. Pracovné povinnosti prenikali do mojej hlavy v takom množstve, že som nemala ani len chvíľu na to, aby som myslela na prvú hodinu tanca. No blížiacim sa piatkom som začínala pociťovať jemný tras a ničím nepodložený úsmev na tvári. "Srdečne vás opäť vítam na hodine tanca, a som veľmi rada, že v plnom počte." Týmito slovami Janka začínala druhú hodinu kurzu. Luke bol opäť elegantne upravený, bez jedinej chybičky. Na úvod sme si opäť zatancovali zmyselné tango. Už sa dalo povedať, že sme sa všetci v štýle tanca o niečo posunuli ďaľej. "Dnes Ti to opäť veľmi prstane, Táňa." V tom momente som cítila pálavu, ktorá mi vystupuje na líca. "Vôbec sa nemusíš pýriť. Ale zasa musím priznať, že Ti to pýrenie na kráse neuberá." V tom momente sa mi zatočila hlava a nedokázala som stáť na nohách. Zrazu som na svojom drieku pocítila pevné zovretie Lukovej ruky, ktoré ma zachránilo pred zahambujúcim pádom na zem. "Ďakujem Luke, zachránil si ma." "S veľkou radosťou. Taký driek si priam pýta byť zachránený." Celá hodina sa vo všeobecnosti niesla v príjemnej, priam rodinnej atmosfére. Preto sme sa rozhodli, že si po kurze pôjdeme sadnúť do baru pod tanečnou sálou a trochu sa vzájomne spoznáme. Bar bol ladený v štýle country, veľmi príjemný. Objednali sme si uvítací pohárik a začali rozvíjať konverzáciu vo všetkých smeroch. A to myslím, naozaj vo všetkých. Tu som sa dozvedela, že moja domienka o Lukovi bola mylná. Bol slobodný. Nebola žiadna manželka, ktorá by ho doma čakala. "Smiem prosiť Táňa, príjmeš moje pozvanie do tanca?" V tomto momente sa začínal písať príbeh našich vzájomných sympatií.
pokračovanie neskôr.....
© Hanka Kronauerová - Elibet