Smiem? 4
... Po informácií, ktorú som sa o Lukovi dozvedela, som mala pri našom tanci úplne iný pocit. Zrazu som chcela môjmu telu dovoliť väčšiu blízkosť s ním. Nebránila som sa jeho pevnému zovretiu, ktoré mi do tela púšťalo milióny rozpaľujúcich impulzov. Nevadil mi ani jeho pohľad, ktorým mi nazeral pod šaty a túžobne mi ich rozopínal s otázkou v očiach. "Môžem?" Rozhodli sme sa s Lukom, že spoločné posedenie opustíme skôr ako ostatní. Rozlúčili sme sa a pomali sme sa pobrali smerom ku dverám, keď tu zrazu Janka zavolala. "Táňa, Luke. Hudba je nádherná v tom, že keď sa dokážu zladiť tie správne tóny, finálna pieseň je vždy nádherná a vydrží naveky. Myslite na to." Nevinne sa usmiala a tým svojim maminkovským pohľadom a drobným úškrnom v tvári, nám dala najavo, že nám drží palce. Netušila som, že naša vzájomná príťažlivosť bola tak veľmi viditeľná aj pre ľudí okolo nás. Naše kroky viedli k Dunaju. Chcela som si pozrieť večerné svetlá mesta v odraze vodnej hladiny. Milujem ten pohľad a vždy ma napĺňa priam neskutočným pokojom. Prechádzali sme sa asi do pol noci, rozprávali o všetkom, čo nás len napadlo. Stále sme mali čo preberať. Dopĺňali sme sa skoro v každej jednej vete. Každá myšlienka, ktorú som mala v hlave, razom vyšla ako slovo z Lukových úst. Nechápala som. Niečo takéto som ešte nikdy nezažila. Neviem, či to môžem povedať, no mala som pocit, že je to ten pravý. Zastali sme pred mojim domom, kde už Luke raz stál, no vtedy zostal za dverami. Dnes som chcela, aby som mohla dvere zavrieť za ním a nie pred ním. "Zostaneš na pohár vína Luke?" Už len pohľad do jeho očí, mi dával najavo, že mi v tomto vôbec nechce oponovať. "Ak môžem, budem veľmi rád." Odložili sme topánky a presunuli sa po večernej prechádzke do obývačky ku krbu. Vôňa santalového dreva, ktorá v mojom dome má svoje neoddeliteľné miesto, vytvárala upokojujúcu atmosféru. Zapálila som sviečky, pustila elektrický krb a priniesla poháre s vínom. Luke otvoril červené víno, decentne nalial a podal mi. V rozhovore sme pokračovali ďalej, no až do momentu, než sa mi zahľadel do očí a naše telá už neodolali tej sile, ktorá nás tak horúčkovito k sebe ťahala. Ten pocit, keď som prvý krát cítila jeho pery na mojich. V tom momente ma zalial príliv, ktorý nechel dopustiť, aby prišiel odliv. Cítila som chvenie celého tela, srdce postupne zvyšovalo frekvenciu. Pálava sa mi začínala rozlievať v každej bunke. "Chcem Ťa, chcem cítiť Tvoje dotyky. Túžim, aby si ma svojim pohľadom hladil po celom tele." Zašepkala som mu ticho, aby som chvíľku, ktorú sme práve prežívali, nepokazila, no aby som mu ale dala najavo, po čom túžim. Pomali som mu rozopínala, tú uhladenú košeľ, ktorá sa asi nikdy nedokáže pokrčiť. Možno to bude aj tým, že pevne, za to elegantne lícovala s každým záhybom na jeho vypracovanom tele. Luke bol síce pán v stredných rokoch, no moji rovesníci by sa mu ani zďaleka nedokázali vyrovnať. Jemne prešedivelé vlasy mu dávali lesk múdrosti a príťažlivosti. Jemnosť, ktorú mal v každom jednom dotyku, tú zdvorilosť a čaro bolo v každom jednom kúsku jeho tela. Mala som pri ňom pocit, že som princezna, ktorej sa plní jej veľký detský sen o princovi na bielom koni. Nedokázala som odolať ........
pokračovanie 21.1.2023
© Hanka Kronauerová - Elibet